Divadlo Petra Mankoveckého Bratislava
21. 06. / 23:00 – 00:10 / OC GALÉRIA MARTIN
V osobe režiséra Mariána Amslera našiel súbor Divadla Petra Mankoveckého názorovo spriazneného tvorcu, ktorý preň napísal a následne aj režijne naštudoval hru Strachopudi. Vznikol tak prvý slovenský divadelný horor, v ktorom postavy hľadajú nielen východ z temného lesa, ale aj východisko zo svojich životných problémov. Amsler s hercami na jednoducho vystavanom texte dokázalvybudovať homogénnu atmosféru nepretržite prítomného napätia, strachu, neustávajúcich prekvapení, ale aj svojrázneho humoru.
Marián Amsler: Strachopudi
dramaturgia: Marie Špaldová, Jakub Szatinský
hudba: Michal Čamaj
produkcia: Hana Kopkášová
réžia: Marián Amsler
hrajú:
Tomáš Pokorný
Barbora Andrešičová / Jana Kovalčiková
Michaela Fech
Kristína Svarinská
Šimon Ferstl / Tomáš Grega
Braňo Mosný / Pavol Šimun
Premiéra: 16. 3. 2018
Marián Amsler vyštudoval divadelnú dramaturgiu a neskôr réžiu na VŠMU v Bratislave. Sústreďuje sa na uvádzanie hier súčasných dramatikov. Spolupracuje s divadlami na Slovensku a v Čechách. Za inscenácie Čechovových hier Platonov a Ivanov (VŠMU) získal ocenenie Dosky v kategórii Objav sezóny. Rovnaké ocenenie dostal v kategórii Najlepšia réžia za inscenáciu SND Pohania, za inscenáciu SND Fanny a Alexander získal Dosky za najlepšiu inscenáciu sezóny. V r. 2015 sa stal umeleckým šéfom bratislavského divadla Astorka Korzo ´90. Pôsobí tiež ako odborný asistent na VŠMU v Bratislave.
Amsler si správne uvedomuje a využíva archetypy rozprávkových postáv. Vie, že predstava temného lesa je pre ľudskú psychiku jednou zo záťažových úloh. Že za príbehom Šípkovej Ruženky sa dá vidieť boj s časom a so starnutím, v súrodencoch stratených v lese patologický a závislý vzťah a vo vlkolakovi zmrzačenú a utýranú ľudskú bytosť. Toto všetko následne spája do príbehu, ktorý necháva diváka dlho na pochybách.
Soňa J. Smolková: Z rozprávky do hororu, z hororu do reality. In: kød 5/2018
Pre Amslera bolo dôležitejšie na jednoducho vystavanom texte vybudovať konzistentnú atmosféru hororu, nepretržite prítomného pocitu napätia, strachu a neustávajúcich prekvapení. Netušíte totiž, z ktorej strany, dverí či zákutia vybehne postava, s čím/s kým sa bude konfrontovať a kam ju doženú besy jej bezradnosti. Amsler tak cieľavedome rozvíja mizanscény, kde si nikto nemôže byť ničím istý. Postavy ani diváci.
Karol Mišovic: Kto sa bojí, nesmie do lesa. In: Pravda, 31.3. 2018
Pre divákov od 18 rokov.
Predstavenie v stredu, 21. 06. >>>
