Autorský projekt výnimočného bábkoherca, režiséra, výtvarníka a výrobcu bábok Ivana Martinku. Nejde o doslovné pretlmočenie klasického príbehu, ako ho poznáme od Collodiho, skôr o vizuálno-hudobno-bábkovú asociáciu na túto tému. Inscenáciu možno vnímať ako divadelnú fantáziu o neposlušnej drevenej bábke a o svete, v ktorom spravodlivosť víťazí, dobro sa naozaj vypláca a skrášľuje náš obyčajný svet.
Reflexia vybraných inscenácií predchádzajúceho dňa. Na každú diskusiu pozývame zástupcov divadiel, ako aj jednotlivých tvorcov. Diskusia je otvorená pre verejnosť, môžete ju tiež naživo sledovať prostredníctvom festivalovej stránky a facebooku.
Veselá autorská rozprávka s pesničkami a primeranou dávkou interaktivity. Hlavný hrdina sa vydá do sveta zastaviť slnko, aby jeho kamarátka slnečnica na jeseň neodkvitla. Na svojej ročnej púti zažije rôzne dobrodružstvá a stretne mnoho priateľov. Dokáže, že aj človek s rečovou chybou zmôže veľa, ak na sebe pracuje.
Po úspešných inscenáciách Tiso, Komunizmus či Holokaust sa v divadle Aréna rozhodli pre javiskové spracovanie emblémovej osobnosť Pražskej jari – Alexandra Dubčeka. Dramatik Viliam Klimáček však nemal ambíciu predstaviť historickú osobnosť cez jej životný príbeh, ale pokúsil sa Dubčeka charakterizovať predovšetkým prostredníctvom jeho činov a myšlienok. Zároveň sa osobnosť politika snažil čo najviac priblížiť mladým divákom, čo naznačuje aj názov inscenácie s piktogramom #.
Keď sa inscenácia volá Znovuzjednotenie Kóreí, malo by ísť o spoločensko-politickú drámu, inscenácia Štátneho divadla Košice však prináša iba „normálnu“ komédiu o vzťahoch. Inscenácia zaujme nielen témou a režijnou poetikou Júlie Rázusovej, ale i nápaditou imaginatívnou výtvarnou koncepciou a skvelými hereckými výkonmi. Súbor Štátneho divadla Košice dopĺňajú hosťujúci herci, ktorí medzi svojich kolegov prinášajú tú správnu dávku groteskného nadhľadu.
Autorský projekt pätice slovenských tanečníkov, žijúcich v Prahe. Huncúti a potmehúdi v ňom hľadajú svoje korene so šibalským úsmevom na perách. Znovu objavujú krásu a prirodzenosť ľudového tanca, zbaveného muzeálnych nánosov.
V osobe režiséra Mariána Amslera našiel súbor Divadla Petra Mankoveckého názorovo spriazneného tvorcu, ktorý preň napísal a následne aj režijne naštudoval hru Strachopudi. Vznikol tak prvý slovenský divadelný horor, v ktorom postavy hľadajú nielen východ z temného lesa, ale aj východisko zo svojich životných problémov. Amsler s hercami na jednoducho vystavanom texte dokázalvybudovať homogénnu atmosféru nepretržite prítomného napätia, strachu, neustávajúcich prekvapení, ale aj svojrázneho humoru.