Pôvodná rozprávková hra, inšpirovaná zbierkou Petra Adolfa Zátureckého Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia.
Diskusia o vybraných inscenáciách predchádzajúceho dňa.
V múzeu sa z vajíčka vyliahne malý dinosaurus Samo. Ujme sa ho strážnik, ale Samo sa v istom období začne vypytovať na svojich rodičov a vyberie sa ich hľadať. Putuje rôznymi svetadielmi a malí diváci spolu s ním poznávajú svet. Rozprávka o hľadaní identity, priateľstva a pravej rodiny prináša tradičné bábky, pesničky aj interakcie s publikom.
Téma inscenácie Vojna nemá ženskú tvár je pre diváka šokujúca a zároveň mimoriadne pútavá. Práve také sú i výkony herečiek, ktoré zosobňujú ženy – priame účastníčky druhej svetovej vojny. V dnešnej spoločenskej situácii je rovnako (ak nie dokonca viac ako v minulosti) potrebné, aby sme tieto mokvajúce rany histórie otvárali, a to nielen v divadle.
Ruská literatúra predstavuje výrazný zdroj inšpirácie pre slovenských divadelníkov aj v dnešnej dobe. Pri inscenovaní ikonického veršovaného diela obdobia ruského romantizmu použil Marián Pecko preňho typický spektakulárny režijný kľúč, vo vizuálne pútavej výprave a osobitej hereckej štylizácii. Príbeh navonok neaktualizuje, no nachádza v ňom životný pocit povedomý aj dnešnému človeku.
Mikulčík spieva Válka
Dosiaľ zrejme najvyzretejšia, najvtipnejšia a najuniverzálnejšia inscenácia PND. Súťaženie medzi Izou a Karlou nie je len doťahovaním sa dvoch sestier, ale aj súbojom životných prístupov. Prináša človeku šťastie rodina a stabilný domov, alebo skôr objavovanie sveta a úniky od stereotypu? Umne napísaný text je dynamicky ozvláštnený štylizovaným konaním postáv a pomedzi humor na diváka doliehajú aj otázky životných hodnôt a priorít.