Slovenské komorné divadlo Martin
22. 06. / 15:00 – 17:30 / Štúdio
Téma inscenácie Vojna nemá ženskú tvár je pre diváka šokujúca a zároveň mimoriadne pútavá. Práve také sú i výkony herečiek, ktoré zosobňujú ženy – priame účastníčky druhej svetovej vojny. V dnešnej spoločenskej situácii je rovnako (ak nie dokonca viac ako v minulosti) potrebné, aby sme tieto mokvajúce rany histórie otvárali, a to nielen v divadle.
Svetlana Alexijevič / Iveta Horváthová: Vojna nemá ženskú tvár
preklad knihy: Marek Chovanec, Ondrej Marušiak
preklad textu Iľju Erenburga Zabi!: Nadežda Lindovská
dramaturgia: Monika Michnová
scéna: Pavol Andraško
kostýmy: Eva Farkašová
hudba: Róbert Mankovecký
pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková
jazyková spolupráca: Maria Vladimirova
réžia: Marián Pecko
hrajú:
Eva Gašparová
Lucia Jašková
Jana Kovalčiková
Ján Kožuch
Ľubomíra Krkošková
Jana Oľhová
Zuzana Rohoňová
Nadežda Vladařová
Daniel Žulčák
Premiéra: 13. 1. 2017
Marián Pecko je režisér, umelecký šéf a iniciátor mnohých prerodov Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Na svojom konte má viac ako sto bábkových a činoherných inscenácií pre deti aj dospelých v krajinách V4. Je držiteľom mnohých významných domácich aj zahraničných ocenení. Jeho tvorbu charakterizuje vizuálna výrazová expresivita, nekonvenčné témy a mnohovrstevnaté príbehy. Jeho inscenácia Vojna nemá ženskú tvár získala v máji 2017 Grand Prix a Cenu divákov na festivale Nová dráma.
V ženských výkonoch cítiť osobnú zaangažovanosť, ľudskú autenticitu. Nevteľujú sa do postáv, ale ostávajú na pomedzí vcítenia sa do cudzej ženy a využitia vlastného naturelu, akoby si kládli otázku – kým by som bola, aká by som bola, ako by som sa zachovala v situácii tejto ženy? (...) Napriek sugestívnemu herectvu však inscenácia sotva môže sprostredkovať rovnaké pocity ako čítanie knihy. Celkom prirodzene – prežité sa menilo na predvádzané, akokoľvek pravdivo, ale predsa z odstupu odlišnej životnej skúsenosti.
Martina Mašlárová: Vojna, z ktorej by malo byť na zvracanie. In: kód, 3/2017
Herečky nepredstavujú jednu hrdinku, autorka dramatizácie im do replík rozdelila fragmenty hneď niekoľkých respondentiek. Niekedy dokonca výpoveď jednej osoby tlmočia i viaceré predstaviteľky. Buď individuálne, alebo zborovo. Tvorcovia totiž dbali na tému, že konkrétny osud nebol ojedinelým. Totožné zážitky si so sebou nesú desiatky až stovky ďalších žien. Herecké výkony sú vzácne vyrovnané, viac sa pritom predstaviteľkám darí tlmočiť otrasnosť a absurdnosť vojny v civilnej tónine.
Karol Mišovic: Spoveď jednej generácie. A varovanie. In: Pravda, 18. 1. 2017
- po predstavení diskusia tvorcov s divákmi
Pre divákov od 15 rokov.
Upozorňujeme, že v predstavení sa fajčí.
