Prečítajte si rozhovor so Šimonom Spišákom. Na tohtoročnom festivale sa okrem nitrianskeho Denníka Anny Frankovej predstavil aj s inscenáciou Malý princ v interpretácii hercov s mentálnym postihnutím z banskobystrického Divadla z Pasáže.

Mladý slovenský režisér Šimon Spišák je jedným z tých, ktorí minulý rok dobrovoľne opustili Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre a vydali sa na neisté chodníčky nezávislej scény. Ich Nové divadlo však funguje už rok, počas ktorého súbor zaznamenal niekoľko nezanedbateľných úspechov. Patrí medzi ne určite i účinkovanie na rôznych festivaloch – od multižánrovej Pohody až po prehliadku Dotyky a spojenia.

Vyštudoval si Katedru alternatívneho a bábkového divadla na pražskej DAMU. Ako sa táto kombinácia odráža v tvojej súčasnej tvorbe? Inklinuješ viac k „bábkovému“ alebo k tomu „alternatívnemu“? A je vôbec možné tieto inscenačné princípy striktne rozdeliť?

Podľa môjho názoru je bábkové divadlo už samo o sebe alternatívou voči činohre. Vo svojich inscenáciách nemám vôbec zadelené, čo bude bábkové a čo nie. Keď sa to tam hodí, tak nejakú bábku použijeme, ale vždy skôr účelovo, alebo ako odkaz na niečo konkrétne. Vlastne som ešte nikdy neurobil niečo, čo by sa dalo presne a čisto označiť ako bábkové divadlo.

Celý článok: https://www.mloki.sk/node/755#/0