Divadlo Andreja Bagara Nitra
24. 06. / 19:00 – 21:30 / DO Strojár
Baladický príbeh nenaplnenej lásky a túžby nájsť vlastné šťastie vo svete plnom predsudkov. Tvrdý boj ženy o presadenie svojho práva na šťastie, hľadanie úniku z daných pravidiel. Dej hry sa odohráva na slovensko-moravskom pomedzí, autorka hru napísala v štylizovanom moravsko-sliezskom dialekte. Dokonca aj názov je novotvarom, ktorý až potom prešiel do slovníka českého jazyka. Gazdiná roba je žena, ktorá žije s hospodárom, ale nie ako jeho právoplatná manželka.
Gabriela Preissová: Gazdiná roba
preklad: Matúš Kavec
dramaturgia: Svetozár Sprušanský
hudobné sóla, zbory a ich texty: Tomáš Jeřábek
scénická hudba: Matěj Kroupa
vokálne naštudovanie: Eva Pacovská
kostýmy: Alexandra Grusková
návrh scény: Ján Váh
scénografia: Tomáš Rusín
výber hudby a réžia: Jan Antonín Pitínský
hrajú:
Kristína Turjanová
Daniela Kuffelová
Gabriela Dolná
Eva Pavlíková
Roman Poláčik
Jakub Rybárik
Alena Pajtinková
Ivan Vojtek
Ľubomíra Dušanovičová/ Jana Valocká
Marián Viskup
Klaudia Kolembusová
Martin Nahálka
Branislav Matuščin
Juraj Hrčka
Anton Živčic
Eva Večerová
Eva Hlaváčová
Tomáš Grega, poslucháč VŠMU
Šimon Ferstl, poslucháč VŠMU
Linda Dóczyová
spevácky zbor:
Alžbeta Alakšová
Peter Antoš
Linda Dóczyová
Milena Majerová
Beáta Mészárosová
Lukáš Kečkéš
Eva Pacovská
Miroslav Šufliarsky
Jan Antonín Pitínský (1955) je český básnik, spisovateľ, dramatik a divadelný režisér. Upozornil na seba v 80-tych rokoch réžiou vlastnej dramatizácie Kafkovej Ameriky. Spolupracuje s poprednými českými scénami, blízky vzťah má aj k slovenskému divadlu. Je viacnásobným držiteľom prestížnej Ceny Alfréda Radoka.
Ukazuje nám človeka, ktorý sa vo svojej podstate za tisícročia takmer nezmenil. Zároveň spochybňuje zámernú izolovanosť a obmedzenosť spoločnosti, jej umelé bazírovanie na „tradičných“ hodnotách, postavených na falošnej morálke a konvenciách. A hoci dnes už Preissovej hra nepoburuje ani neprovokuje, jej láskavá, no krutá a úderná kritickosť je nadčasová. Rovnako problematika postavenia ženy a jej emancipácie v 21. storočí zostáva naďalej aktuálna.
Dáša Čiripová: Roby 21. storočia. In: kød 3/2015
Hlavnými scénickými prvkami sa stávajú desiatky stolov a stoličiek neustále prítomných na scéne. Tie nahrádzajú takmer všetky rekvizity. (...) V Pitínského réžii nejde o konkretizujúce metafory, ale o intuitívne symboly. Tak ako je inscenácia pretkaná folklórnymi ornamentmi a rituálmi (v hudobnom výbere zaznejú aj tvrdšie súčasné melódie), tak je výrazná aj javiskovo čistou, miestami až robotickou štylizáciou. Psychologické herectvo sa strieda s racionálnym odstupom.
Karol Mišovic: Ako sa dá hovoriť súčasným jazykom cez starú hru. In: kultura.sme.sk, 29.12.2014
Inscenácia jednoznačne vzbudila pozornosť po stránke režijnej, hudobnej i hereckej. Pitínský skomponoval svieži estetický koncert v celkovej syntéze javiskových zložiek, ktorý rozhodne zaujal.
Miroslav Ballay: Gazdiná roba v novom šate. In: kultura.pravda.sk, 11. 12. 2014
Premiéra: 5. 12. 2014
Po predstavení diskusia tvorcov s divákmi.
