Slovenské komorné divadlo Martin
26. 06. / 20:00 – 21:30 / Štúdio
David Harrower charakterizoval svoju hru ako „milostný príbeh dvoch ľudí, ktorí zažili niečo, čo úplne zmenilo ich životy“. Hra od svojho vzniku pred desiatimi rokmi vyvoláva vášnivé diskusie, kladie ťažké otázky a neponúka na ne jednoznačné odpovede. Dramatická konfrontácia mladej ženy so starnúcim mužom odkrýva mnohé tajomstvá z ich spoločnej minulosti, skúma tenkú hranicu medzi láskou a zneužívaním, a doslova vyráža dych. Inscenácia je prvou spoluprácou režisérky Valerie Schulczovej so súborom martinského divadla.
David Harrower: Blackbird
preklad: Valeria Schulczová, Roman Olekšák
dramaturgia: Monika Michnová
scéna a kostýmy: Pavol Andraško
hudba: Róbert Mankovecký
odborná spolupráca: Slávka Karkošková
réžia: Valeria Schulzcová
hrajú:
Kamila Antalová
Ján Kožuch
Alžbeta Horecká/ Eva Oľhová
David Harrower charakterizoval svoju hru ako „milostný príbeh dvoch ľudí, ktorí zažili niečo, čo úplne zmenilo ich životy“. Hra od svojho vzniku pred desiatimi rokmi vyvoláva vášnivé diskusie, kladie ťažké otázky a neponúka na ne jednoznačné odpovede. Dramatická konfrontácia mladej ženy so starnúcim mužom odkrýva mnohé tajomstvá z ich spoločnej minulosti, skúma tenkú hranicu medzi láskou a zneužívaním, a doslova vyráža dych. Inscenácia je prvou spoluprácou režisérky Valerie Schulczovej so súborom martinského divadla.
Valeria Schulczová (1975) absolvovala réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Od roku 2002 pôsobí v divadlách na Slovensku a v Českej republike (Slovenské národné divadlo, Mestské divadlo P.O. Hviezdoslava, HaDivadlo, Divadlo Rokoko, Divadlo na Zábradlí, Divadlo Petra Bezruča, Západočeské divadlo, A studio Rubín) ako režisérka a dramaturgička. V rokoch 2002 – 2004 bola šéfkou HaDivadla v Brne. Od roku 2004 spolupracuje aj s televíziami, pre ktoré vytvorila niekoľko seriálov.
Na silný text, ktorý sa na papieri sype ako jeden monológ, má martinské divadlo pripravených hercov. (…) Kamila Antalová predviedla celú škálu emócií s prirodzenosťou a vnútorným nasadením. Svoju postavu uchopila s precíznosťou a schopnosťou vykresliť najmenšie emocionálne odchýlky. (…) Rovnako ako Antalovej, aj Kožuchov výkon je precízny, detailne vykresľuje rôzne farby povahy Raya až do záverečného odchodu s dvanásťročným dievčaťom (osvojená dcéra), ktorý necháva diváka v neistote, v otázkach o vine, zodpovednosti, provokácii, ponížení, satisfakcii.
Dária Fehérová: O násilníkoch, obetiach a ľuďoch. In: Denník N, 28. 4. 2015, dostupné on line: https://dennikn.sk/115698/o-nasilnikoch-obetiach-a-ludoch/
Kamila Antalová bola dôstojnou partnerkou Jána Kožucha. Jemu sa však podarilo vytvoriť negatívnu postavu, v ktorej naplno ukázal svoje herecké majstrovstvo. Keď zatajíš dych od bôľu a súcitu nad postavami – obeťami – v divadle, katarzia nie je ďaleko.
Dagmar Inštitorisová: Keď zatajíš. In: kultura.pravda.sk, 29. 4. 2015
V jednoduchom aranžmáne excelujú herci. Kamila Antalová, ktorá inklinuje k dramatickým polohám, hrá Unu, spočiatku dominantnú, navonok neoblomnú a ráznu. (…) Una v náhlych strihoch mení nálady, bráni sa útokom, cez to všetko však presvitá jej nedokonale skrývaná neistota a zraniteľnosť. Proti nej stojí ostarnutý zbabelec Ray, ktorý sa v úvodných tónoch stretnutia neštíti stavať do pozície momentálnej obete. Jeho neustálu snahu pozmeniť minulosť podrobne analyzuje Ján Kožuch. Dôsledne vykresľuje krehký balans medzi Rayovými slovami a kontrolou v konaní aj jej stratu.
Lucia Lejková: Kto sa nebojí, nech chodí do divadla. In: kultura.sme.sk, 5. 5. 2015
Premiéra: 24. 4. 2015
Pre divákov od 18 rokov.
Po predstavení diskusia tvorcov s divákmi.
